apacinacestach

Nemá zmysel bojovať, ak nie je nádej na víťazstvo," povedal koncom 19. storočia jeden z najobávanejších hrdinov indiánskych vojen. Pre jedných bol nádejou a symbolom vzdoru, pre druhých diablom v ľudskej koži. Jeho indiánske meno bolo Go-ya-thle, čo znamená Ten, ktorý zíva. Bieli protivníci ho volali aj Človek-tiger, do dejín vstúpil ako Geronimo. Nepoddajní Indiáni: Severoamerický juhozápad je miestami poriadne nehostinný. Vysoké horúčavy, len piesok a skaly. Hoci sem ako prví prenikli Španieli a tunajší kraj patril formálne pod miestokráľovstvo Nové Španielsko, bieli conquistadori sa tu nikdy pevnejšie neusadili. Situácia sa nezmenila ani po roku 1821, keď sa vytvorila samostatná Mexická republika. Na území dnešných amerických štátov Arizona a Nové Mexiko totiž kočoval bojovný zväz apačských kmeňov, ktorý viedol so Španielmi od konca 17. storočia nepretržitú vojnu. V porovnaní s ostatnými americkými Indiánmi tu však bol jeden rozdiel. Apači sa nesústredili na obranu vlastného územia Apacherie, ale podnikali nájazdy ďaleko na juh, za hranice vlastného územia. Vypaľovali tamojšie dediny, ničili polia, kradli dobytok a kone, ktoré sa pre nich stali postupne najdôležitejším majetkom. Pôvodne chceli oslabiť nepriateľa a zabrániť mu v útokoch na samotnú Apacheriu. Pod vplyvom nových udalostí sa však stala lúpežná vojna významným zdrojom ich obživy. Go-ya-thle sa narodil pravdepodobne v roku 1829 pri prameni rieky Gila. Väčšina autorov ho považuje za čirikauského Apača, podľa vlastných slov sa však narodil v skupine mimbrenských Apačov slávneho Mangasa Coloradasa. Go-ya-thlov starý otec Maco bol síce vodcom Mogollonov, jeho otec sa však oženil s Mimbrenkou, a tak bol podľa apačských zákonov prijatý do ženinho kmeňa. Súčasní Apači tvrdia /aspoň nám tak tvrdili/, že medzi Mimbrenmi a Čirikauami nebol žiadny rozdiel. Podľa slov lekára Charlesa F. Lummisa sa Go-ya-thle ako človek od svojich súkmeňovcov nijako neodlišoval: "Bol to dobre stavaný tmavý chlap, vysoký približne 174 centimetrov. Mal úzky hrudník, ale zato silný chrbát a plecia. Zamlada bol vraj výbušný, ale vekom sa stal pokojným až zádumčivým a viedol usporiadaný rodinný život. Ale ten, kto videl jeho tvár, na ňu nikdy nezabudne." Práve jeho láska k rodine sa stala osudnou pre stovky bielych obetí. Ešte predtým, ako si vyrozprávame časť pestrého Go-ya-thlovho života, pripomeňme si významnú udalosť. Hlavným protivníkom Apačov boli do polovice 19. storočia Mexičania, kontakty Indiánov s Američanmi boli dovtedy sporadické a viac-menej priateľské. V roku 1848 sa však skončila vojna medzi Mexikom a rozpínavými Spojenými štátmi. Američania jasne zvíťazili, Mexiko stratilo veľkú časť svojho severného územia, okrem iného aj oblasť Arizony a Nového Mexika. Hranica sa posunula ďaleko na juh, čo rozdelilo tradičné apačské územie. Systém výmenného obchodu a loviská sa narušili, oddelili sa klanové spoločenstvá a rodiny. V tom istom roku vypukla v Kalifornii zlatá horúčka, krížom cez Apacheriu sa valilo na východ čoraz viac dobrodruhov. Samozrejme, zopár sa ich pokúsilo nájsť zlato aj v srdci samotného apačského územia. To sa im aj podarilo na mieste nazývanom Pinos Altos. Nevítaní prišelci našli ochranu v oddieloch americkej armády, ktorá tam vyznačovala hranice získaného územia. Hrdým a slobodomyseľným Apačom bol tento stav tŕňom v oku. Našťastie pre belochov vypukla na juhozápade veľká epidémia cholery, čo malo za následok výrazné zníženie bojaschopnosti apačských kmeňov. Podľa niektorých údajov padli nákaze za obeť približne tri štvrtiny tamojšej indiánskej populácie. Drobné šarvátky pokračovali a všeobecná vojna prepukla až v roku 1855. Smrť nevinných: Tieto udalosti mladý Go-ya-thle pozorne vnímal. Postupne sa stal významným členom družiny náčelníka Mangasa Coloradasa. Jeho bojová hviezda však ešte naplno nezažiarila. Zlomový okamih nastal v roku 1858. Výbušná situácia pretrvávala - v Mexiku vypukla občianska vojna, a Američania, hoci bez väčšieho úspechu, podnikli voči Apačom niekoľko výpadov. Niekoľko útokov odrazila aj skupina Mangasa Coloradasa, načo sa stiahla na juh do Mexika. Tvorilo ju 82 mužov s rodinami a ich cieľom bolo Casas Grandes v mexickom štáte Chihuahua. No cestou sa utáborili neďaleko mestečka Presidio del Janos, kde chceli navštíviť trh. Všetko vyzeralo mierumilovne, s tamojším veliteľom mali Apači prímerie. Muži odišli do mesta, v tábore zostali len ženy, deti a dvaja bojovníci. Túto situáciu zneužil Carassco, diktátor a generál susedného štátu Sonora. Neoprávnene prekročil hranice Chihuahuy a s oddielom striehol na vhodnú príležitosť. Carassco, známy amerikanofil, zrejme dúfal, že akciou voči Apačom sa zapáči priateľom zo "štátov", z čoho by mohol niečo vyťažiť. Následky zákerného útoku boli katastrofálne. Vojaci pobili približne 130 nevinných žien a detí, ďalšie desiatky odvliekli do otroctva. Hrôza mala dozvuky aj v meste. Carassco tam totiž usporiadal oslavu na počesť veľkého víťazstva, miestny kňaz požehnal jeho zbrane. Medzitým sa apačskí muži vrátili do zničeného tábora. To, čo zbadali, ich naplnilo zúfalstvom, smútkom a nezmieriteľnou nenávisťou. Go-ya-thle našiel svoju mladú manželku Alopé rozsekanú na kusy, nežili už ani jeho tri deti. Pre všetkých bielych sa v tej chvíli objavil nemilosrdný nepriateľ, ktorý videl zmysel svojho ďalšieho života v pomste. A Ten, ktorý zíva, neprestával bojovať, ani keď ostatní apačskí náčelníci načas zložili zbrane. Nikto nevydržal tak dlho ako on. Smrť Alopé pomstil tisícnásobne.