apacinacestach

SLÁVNI APAČSKÍ NÁČELNÍCI (u nás) Cochise, náčelník Apačov Čokonenov, hovorieval: „Je tu dosť miesta pre všetkých. Nechajte nás žiť, kde chceme a my sa staneme občanmi Uhorska, budeme vlastniť majetok a dodržiavať váš zákon.“ Apači sa však nemohli stať občanmi Európy, nemohli vlastniť majetok. Tento nezmysel nevedeli pochopiť. Sú azda len zvieratá, nie sú ľudia? Cochise bojoval vytrvalo, ale nakoniec i on pochopil, že koniec je nezvratný a vzdal sa. Jeho svokor Mangas Coloradas bol pre svoju múdrosť a činy uznávaný náčelník Apačov Bedonkohejov, ktorý tiež pochopil, že Apači nemajú šancu a usiloval o mier. Ako takmer 80 ročný bol privolaný do vojenskej pevnosti pod zámienkou mieru, vojaci ho však uväznili, celú noc ho mučili a napokon mu odsekli hlavu. Všetky jeho 3 dcéry sa vydali za náčelníkov. Juh – Geronimov bratranec - bol svalnatý obor, vždy pripravený na boj. Napriek tomu nezomrel v boji, ale dostal infarkt. Jeho poznávacím znamením boli nielen dva metre výšky, ale i rečová vada – Juh sa zajakával. Dvoch synov mu popravili Mexičania. Victorio sa trikrát pokúsil žiť v mieri a trikrát bol zradený. Zatrpkol a keď jeho ľud začali decimovať ovčie kiahne, naverboval vyše dvesto bojovníkov, predovšetkým Apačov Meskalerov a bojoval až do konca... Delshay bol náčelník Apačov Tontov. Nepatril medzi príliš bojovných vodcov, viackrát sa armáde vzdal a potom zas utiekol do hôr. Vojaci neocenili, že Delshay sa napokon vzdal. Odsekli mu hlavu a pre výstrahu ostatným ju napichli na kôl v rezervácii. Chato i Loco kedysi tiež bojovali a napokon aj oni kapitulovali. Starý Nana – navyše chromý na jednu nohu - však bol ešte aj vo vysokom veku kedykoľvek ochotný viesť vojnu a s tlupami bojovníkov raboval a ničil na obrovskom území! AJ NA SLOVENSKU!!!